Busca en cnbGuatemala con Google
3 bytes añadidos
, hace 5 años
Línea 65: |
Línea 65: |
| |recursos=Crayones, lápices, hojas, papelógrafo. | | |recursos=Crayones, lápices, hojas, papelógrafo. |
| }} | | }} |
− | ===Aj tqe xnaq’tzb’il=== | + | ====Aj tqe xnaq’tzb’il==== |
| *Forme a los estudiantes en pareja y diga: Okqo saqchal tu’n tb’ant jun iltze’b’il. Qo ximan qa jun aka’j xnaq’tzanjtz txin tzul qxol. Ok xel qq’ama’n qb’i’ te toj jun tzalajb’il. Ok ajb’el kyaje '''t-xaq''' u’j ex kwel tilb’ilal tu’n junjun. Qtzyunx, toj tnejil t-xaq u’j kyb’inchankuye tilb’ilal kyjaxjale. (Dé tiempo suficiente). Toj tkab’ '''t-xaq''' u’j jun tilb’ilal txjup/jil tb’anil toj twitza (Dé tiempo suficiente). Toj toxi’n, kyq’onkuye tilb’ilal kyajb’ile ti’j toj amb’il tzaqpi’n. (Dé tiempo suficiente). Toj tkyaji’n '''t-xaq''' u’j kyq’onkuye tilb’ilal ti’tzan kchi okelaye. | | *Forme a los estudiantes en pareja y diga: Okqo saqchal tu’n tb’ant jun iltze’b’il. Qo ximan qa jun aka’j xnaq’tzanjtz txin tzul qxol. Ok xel qq’ama’n qb’i’ te toj jun tzalajb’il. Ok ajb’el kyaje '''t-xaq''' u’j ex kwel tilb’ilal tu’n junjun. Qtzyunx, toj tnejil t-xaq u’j kyb’inchankuye tilb’ilal kyjaxjale. (Dé tiempo suficiente). Toj tkab’ '''t-xaq''' u’j jun tilb’ilal txjup/jil tb’anil toj twitza (Dé tiempo suficiente). Toj toxi’n, kyq’onkuye tilb’ilal kyajb’ile ti’j toj amb’il tzaqpi’n. (Dé tiempo suficiente). Toj tkyaji’n '''t-xaq''' u’j kyq’onkuye tilb’ilal ti’tzan kchi okelaye. |
| *Diga: Ja’lo, okqo saqchal kyi’j ponb’itz. Aqeye ok chi nab’lile ti’tzan xku’x nq’one’ toj tkab’ '''t-xaq''' wu’je. Tu’n kynab’line’, ok b’el nyek’une iltzeb’ aju txkup/jil ma kub’ nq’o’ne tilb’ilal toj tkab’ '''t-xaq''' u’j (actuar como un pez u otro animal que quiera). Ja’lo chi nab’line’; chi ajb’en yol tz’aqli, yeky’b’il: toj nwitze’ qa aya jun kyiẍ wiẍ qu’n iky ka’yina in xnu’xin ex in xnu’xin. | | *Diga: Ja’lo, okqo saqchal kyi’j ponb’itz. Aqeye ok chi nab’lile ti’tzan xku’x nq’one’ toj tkab’ '''t-xaq''' wu’je. Tu’n kynab’line’, ok b’el nyek’une iltzeb’ aju txkup/jil ma kub’ nq’o’ne tilb’ilal toj tkab’ '''t-xaq''' u’j (actuar como un pez u otro animal que quiera). Ja’lo chi nab’line’; chi ajb’en yol tz’aqli, yeky’b’il: toj nwitze’ qa aya jun kyiẍ wiẍ qu’n iky ka’yina in xnu’xin ex in xnu’xin. |
| *Diga: Kyb’inchanxe k’loj te qaq xjal. Yajxi’, kynuk’unxkyib’e’ tu’n tkub’ kyyek’une iltzeb’ tku’x toj kyu’je (Observe a los grupos y apóyelos si es necesario). | | *Diga: Kyb’inchanxe k’loj te qaq xjal. Yajxi’, kynuk’unxkyib’e’ tu’n tkub’ kyyek’une iltzeb’ tku’x toj kyu’je (Observe a los grupos y apóyelos si es necesario). |
| *Reúna a toda la clase: ¡B’a’n! ja’lo, junjun, kyxole ti’xti’ kwel tyeky’in iltzeb’ teqe tu’n qnab’lin ti’tzan tilb’ilal. Promueva que participe, al menos, un niño o niña por cada aspecto). | | *Reúna a toda la clase: ¡B’a’n! ja’lo, junjun, kyxole ti’xti’ kwel tyeky’in iltzeb’ teqe tu’n qnab’lin ti’tzan tilb’ilal. Promueva que participe, al menos, un niño o niña por cada aspecto). |
| + | |
| ===Xjelb’itz ex kyujsab’il xnaq’tzb’il=== | | ===Xjelb’itz ex kyujsab’il xnaq’tzb’il=== |
| Durante la clase, observe las habilidades de los estudiantes para interactuar en los grupos y si usan enunciados completos. Si los estudiantes tienen dificultades, tome unos minutos para mostrar y explicar cómo lo deben hacer. | | Durante la clase, observe las habilidades de los estudiantes para interactuar en los grupos y si usan enunciados completos. Si los estudiantes tienen dificultades, tome unos minutos para mostrar y explicar cómo lo deben hacer. |